Rozhovor s Handmade Pepka – sickmindedcult

Petra Hrončeková tvorí pod textilnou značkou Handmade Pepka. Venuje sa odevnému dizajnu s dôrazom na materiál a jedinečnosť výrobku. Pri svojich produktoch využíva najmä organickú certifikovanú bavlnu, ľan a dizajnové látky. Všetko potrebné pre svoju tvorbu si vyrába sama doma a ručne.

Pre SMC navrhla Peťa dve autorské mikiny, crop mikinu a unisex mikinu “Art is the Cure”. Peťa je zaujímavý človek a nás táto spolupráca veľmi teší. Prinášame ti s ňou rozhovor, aby si aj ty vedel/a o jej tvorbe viac.

Ak by si mala svoje návrhy, oblečenie a celkovo svoju tvorbu predstaviť pár vetami, čo by si o nej povedala?

Zameriavam sa na úplné využitie materiálu. Zbytky látok, ktoré by ostali ako odpad ďalej využívam a tým tvorím jedinečný štýl svojej značky. Venujem sa aj prerábaniu staršieho oblečenia, dávam mu osobitný výzor (prerábanie jeans búnd), tvorím textilné čelenky (aj z odpadového materiálu), vlastné gombíky, textilné výrobky, nášivky a oblečenie pre deti a dospelých.

Kedy a ako si sa dostala k šitiu? Spomínaš si ešte na prvú vec, ktorú si ušila a vtedy si bola na ňu hrdá?

K šitiu som mala od malička blízko, v mojej rodine šil skoro každý, mama šila mne a sestre oblečenie, takže som mala šijací stroj prakticky stále na očiach. Ako pubertiačka som si už vymyšlala vlastné návrhy a mama mi ich šila. Ja sama som si prvý krát sadla k stroju na materskej. Keď som začala šiť textil pre svoje deti. Šijem už 10-ty rok a naučila som sa šiť postupne od obliečky na vankúš až po vlastné modely.

Ako kreatívna bytosť určite sleduješ viacero značiek či módnych návrhárov. Kto ťa v tvojej tvorbe momentálne najviac inšpiruje?

Som človek, ktorý nikdy neostáva v tom istom, stále hľadám nové možnosti, mám chuť sa učiť a hlavne skúšať stále niečo nové. Nemám vyložene nejakú konkrétnu značku ani módneho návrhára, ktorý by ma štýlovo ovplyvňoval, dokonca ani ja sa neobmedzujem štýlom svojej tvorby, inšpiruje ma všetko čo ma zaujme a hlavne ma motivuje to, že chcem svoju tvorbu robiť lepšie a atraktívnejšie. Chcem využiť všetky možnosti a učiť sa viac, lebo si myslím, že je toho stále veľmi veľa čo sa môžem naučiť. Svet módy je naozaj veľký a čo sa mi na ňom páči je, že nemá hranice. Vzorom v tejto oblasti je pre mňa Coco Chanel, vo svojej dobe myslela dopredu a nebála sa urobiť niečo iné ako robili ostatní a dokázala, že zmenou, aj keď tým človek riskuje neúspech, dokáže ovplyvniť svet.

“Som človek, ktorý nikdy neostáva v tom istom stále hľadám nové možnosti, mám chuť sa učiť a hlavne skúšať stále niečo nové… Chcem využiť všetky možnosti a učiť sa viac, lebo si myslím, že je toho stále veľmi veľa čo sa môžem naučiť, svet módy je naozaj veľký a čo sa mi na ňom páči je, že nemá hranice.”

Pri svojej tvorbe používaš cerfitikované materiály (GOTS – Global Organic Textile Standard, pozn. red.) a sama si vyznávačkou udržateľného životného štýlu a samozrejme módy. Asi to tak, ale nebolo od začiatku. Kedy si sa o problematiku vplyvu módy na životné prostredie začala zaujímať?

Postupne, ako som šila viac, začala som sa zaujímať viac aj o materiál, všimla som si koľko materiálu mi ostáva keď niečo ušijem. Väčšinu zbytkov som si začala odkladať lebo materiál bol pre mňa vždy drahý a bolo mi ľúto ho vyhodiť. Začala som pátrať čo by sa s ním dalo ďalej robiť, takto som prišla k patchworku a k iným výrobkom zo zbytkov. Začala som robiť čelenky a gumičky, poťahovala som si gombíky, nášivky, ktoré som ďalej využívala v tvorbe. Neskôr som prišla na to, že väčšina bežného materiálu zaťažuje životné prostredie svojou výrobou a tiež etika práce je v tejto sfére veľmi nízka. Dozvedela som sa o fashion revolution a o tom ako funguje fast fashion. Povedala som si, že nechcem byť toho súčasťou, a chcem tvoriť inak. Väčšinou šijem z bavlny, ktorej výroba je veľmi náročná po ekologickej stránke, minie sa veľa vody, používajú sa rôzne syntetické pesticídy, ktoré ovplyvňuje aj okolie kde sa bavlna pestuje. Ľudia, ktorý s ňou pracujú sú často v neprimeraných podmienkach a nemajú za svoju prácu dostatočne zaplatené. Preto som sa začala obzerať po ekologickejších materiáloch a prišla som k organickej bavlne s certifikáciou GOTS. GOTS dá pozor na všetko, voda ktorá sa používa je obnoviteľná a čistá, dá sa znova využiť, používajú sa len bio hnojivá. Ľudia sú vo vhodných podmienkach. Samozrejme sú tu aj iné ekologickejšie materiály, dnes sa dá vyberať. Určite v tom nechcem zaostať a preto sa stále viac zaujímam o ďalšie možnosti. Ľan je tiež jednou z nich.

S témou udržateľnej módy sa dostali do povedomia verejnosti aj pojmy ako recyklácia či upcyklácia oblečenia. Stretávaš sa u svojich zákazníkov/zákazníčok aj s tým, že vyslovene hľadajú takéto oblečenie alebo niekoho kto im ho vie navrhnúť a ušiť?

Recyklácia či už materiálu alebo oblečenia sa pomaly dostáva do povedomia , ale ešte stále sa preferuje klasicky vyrobený materiál a hlavne zákazníka zaujíma cena. S tým bohužiaľ súvisí fast fashion. Ceny sú tlačené korporátnymi firmami dole, odráža sa to na kvalite výrobkov a tiež ceny za prácu a materiál. Bohužiaľ, stále veľa ľudí nevie aké sú následky či už ekologické alebo etické. Len málokoho zaujíma , kto a čo stojí za oblečením, ktoré bežný zákazník nosí.

Máš pocit, že dnes ľudia vnímajú problematiku ochrany životného prostredia citlivejšie aj v oblasti módy? Alebo je to len trend, ktorý za chvíľu vystrieda niečo iné?

Cez sociálne siete sa ľudia tieto veci môžu dozvedieť, ako napríklad sledovanie fashion revolution. Je to organizácia, ktorá sa pýta: “Who made my clothes? ” , a tiež ďalšie potrebné otázky. Vzniká takto komunita ľudí, ktorých zaujíma životné prostredie a to ako móda naň vplýva. Čím viac sa ľudia budú zaujímať , tým viac s tým môžme niečo robiť a hľadať riešenia. Je to potrebné lebo zdroje sa míňajú a recyklácia bude nevyhnutná a časom dúfam aj samozrejmá.

V súčasnosti si začala spolupracovať s nami (Sick Minded Cult, pozn. red.). Čo ťa na našej tvorbe oslovilo?

Sick Minded som si všimla počas svojej tvorby, keď som sa už chcela posunúť. Zaujali ste ma ako art projekt a a páčilo sa mi , že si idete svoje. Svojou tvorbou sa chcete vyjadriť a zaujať spoločnosť. Oslovili ma vaše produkty ” Pokoru kurva” a “No fast fashion shit” a najviac mi rezonovalo “Art is the cure”. V tom období som aj ja myslela na niečo podobné, tiež som sa chcela nejakým spôsobom vyjadriť prostredníctvom svojej tvorby.

V SMC pracujeme ako tím, teraz si jeho súčasťou aj ty. V čom je práca v tíme pre teba iná ako keď si tvorila samostatne? V čom vidíš výhody alebo prípadné nedostatky?

Keď ste ma oslovili, bola som naozaj veľmi rada, lebo som vedela, že ak sa chcem niekam posunúť a svoju tvorbu dať na vyšší level, mala by som mať pri sebe niekoho ďalšieho. Človek keď tvorí sám a pritom normálne pracuje, nemá toľko možností rozvíjať sa. Ďalej som nemala nikoho, kto by ohodnotil moju prácu okrem zákazníka, tým pádom som nemala kritiku predtým ako som niečo vytvorila a ďalej posúvala. Práca v tíme ma baví viac, vidím už počas práce to ako môžem svoj produkt vylepšiť aj z pohľadu niekoho iného a tým pádom môžem vymýšľať aj nové veci a rýchlejšie sa vyvíjať a učiť. Spolupráca so Sick Minded je pre mňa iba prínosom, dáva mi väčší rozhľad, možnosti a nové výzvy.

Aké máš plány do budúcna?

V budúcnosti sa sa chcem venovať umeleckej móde. Je tam viac možností vyjadriť sa, vymýšľanie kostýmov ma vždy veľmi bavilo a keď cez ne môžem vyjadriť svoje pocity, myšlienky a názory, je to pre mňa oslobodzujúce. Sick Minded ma v tejto tvorbe inšpiruje, preto by som sa chcela venovať okrem street oblečeniu aj art projektom, kde budem môcť využiť svoju fantáziu, znalosť materiálu a spojiť to všetko s udržateľnou etikou.

Mirka