Každé slovo má zadefinované významy v konkrétnom jazyku. Avšak existujú ešte významy, ktoré si k slovám priraďujeme my sami. Napríklad slovo bohatstvo. Niekto si pod bohatstvom predstavuje materiálne statky, iný zážitky z cestovania, niekto vzdelanie a skúsenosti, niekto zdravie… Ak sa spýtate 100 ľudí, čo si predstavujú pod pojmom bohatstvo, každý vám povie niečo iné, avšak väčšina z nich bude vedieť vysvetliť, čo to pre nich znamená.
Čo však slovo pokora? Ľudia budú podľa všetkého hľadať význam tohto slova dlhšie. Pokora ako pojem nie je až tak bežne používaný v hovorovej reči dnešnej doby. Veď povedzme si narovinu, prečo by tomu bolo inak? Omnoho etablovanejšie sú slová ako výkon, kariéra, technológie, aplikácia, úspech, výsledok, snaha, peniaze, majetok, dovolenka…
Ako to vyjadril George Orwel vo svojom legendárnom literárnom diele 1984: “Jazyk odráža dobu a spoločnosť, v ktorej žijeme a slová sa vytrácajú spoločne s miznúcimi javmi a skutočnosťami, ktoré vyjadrujú.” Pojem pokora v dnešnej dobe, vzhľadom na silne zakorenený individualizmus a orientáciu na výkon a úspech, vyznieva až nemiestne.
To je jeden z dôvodov, prečo sa nám slovné spojenie „pokoru kurva“ zapáčilo v momente, ako s ním Ploky prišiel „na stôl“. Dostal sa k nemu cez video z prednášky Petra Ludwiga, autora knihy Konec prokrastinace, kde bolo toto slovné spojenie spomenuté ako dielo neznámeho autora nasprejované na stene v Brne. Na jednej strane sú to slová, ktoré na prvý pohľad spolu nesúvisia, dokonca niekto môže povedať, že si až odporujú. Avšak, to druhé slovo vytvára z prvého apel, dáva mu „výkričník“, to niečo, vďaka čomu si to ľudia všimnú, pozastavia sa a možno aj zamyslia.
Keď sme s tričkami s potlačou pokoru kurva prišli prvýkrát, ľudia nevedeli prečítať prvé slovo, pokoru, slovo kurva prečítal hneď každý. Mali sme z toho zábavu hovoriac: „Slovo pokoru nevieš prečítať, pretože ho nemáš v slovníku.“ Tak trochu to bude aj pravda. V slovníku ho veľmi nemáme, čo je predovšetkým výsledok spoločenského vedomia.
Pre mňa osobne znamená pokora predovšetkým vďačnosť za to, čo mám a čo zároveň pre mnohých nie je samozrejmosťou. Som zdravý, žijem v regióne bez vojny a biedy, mám čo jesť a mám strechu nad hlavou. Možno si niekto povie, že sú to bežné veci, avšak v mnohých krajinách sveta to samozrejmosť nie je. Ľudia chodia kilometre pre pitnú vodu, bojujú o svoj holý život, musia často opustiť svoju krajinu, domov, rodinu.
S uvedomením si tejto slobody prichádza aj zodpovednosť. Zodpovednosť za môj život, za čas, ktorý mi bol daný a za rozhodnutia a kroky, ktoré v tomto čase vykonám. Znamená to pre mňa žiť svoj život tak, aby som nič neľutoval, a aby som robil to, čo mi dáva zmysel. Pretože so sebarelizáciou prichádza aj šťastie a človek potom tak trochu mení tento svet.
My v Sick Minded sa realizujeme predovšetkým prostredníctvom umenia a kreatívneho procesu. Čím som starší a čas plynie, dáva mi umenie čoraz väčší zmysel a význam, ako správna forma odpovede na dnešný svet. Pre nás v Sick Minded je umenie naša reč, výpoveď, aj nutnosť. Keď za našou prácou vidia význam aj ďalší ľudia, sme len radi, pretože takto vzniká komunita. Každý jeden z nás je výnimočný a prináša niečo iné a spoločne skladáme mozaiku nášho sveta.
Toto je pre mňa Pokora.
Pokoru vo všetkých variantoch nájdeš tu: https://www.sickmindedcult.eu/aashop/
Ivo