Branislav Noks v rozhovore

[vc_empty_space height=”80″][vc_column_text font_size=”18″]

Sme veľmi radi, že aj v aktuálnej situácii sú vôkol nás tvoriví a pracovití ľudia, ktorí svojou tvorbou budujú a rozširujú komunitu. Branislav Noks je jedným z takýchto ľudí. Dlhé obdobie pôsobí ako aktívny Dj. Má za sebou takmer 100 oficiálnych house&techno párty s názvom Funken Gruven a veľa tých „neoficiálnych“. Pôvodne malý a obyčajný lokálny žúr sa pod starostlivým dohľadom dj-skej dvojice Noks & Good Mood v priebehu rokov premenil na pevný bod elektronickej subkultúry vo Zvolene. Jedným z výsledkov týchto dlhodobých aktivít bol aj vznik nezávislého knižného vydavateľstva Funken Gruven, ktoré sa orientuje najmä na oblasť hudobných subkultúr. Branislav Noks na slovíčko.

 

 [vc_empty_space height=”60″]

[vc_column_text font_size=”16″]

Braňo, na elektronickej tanečnej scéne ťa poznajú ľudia ako DJ-a, avšak v roku 2019 si vydal svoju debutovú knihu Techno nad zlato a rok na to ďalší kúsok na čítanie pod názvom Rituály miznutia. Ako si sa dostal od „gramcov“ k „spisovateľskému peru“?

Celkom plynule, dlho fungujem ako copywriter, posledný rok už aj ako novinár,  orientoval som sa ale viac na „marketingové písanie“ pre druhých – texty do blogov, tlačové správy, posty na sociálne siete atď. Pred dvoma rokmi som si konečne našiel čas a priestor pre vlastnú tvorbu. Za polroka som napísal a vydal Techno nad zlato a viac-menej rovnakú dobu mi trvalo napísanie Rituálov.

Dej knihy Rituály miznutia si zasadil do blízkej budúcnosti. Nie je priamo cyber-punk, ale mal som pocit, že je to doba, ktorá mu bude predchádzať. Spolu s hlavným hrdinom zároveň chodíme ulicami a klubmi vo Zvolene, Viedni a Berlíne. Prečo si sa rozhodol príbeh zasadiť práve do tejto doby a na tieto miesta?

Blízka budúcnosť v horizonte niekoľkých rokov je pre mňa zaujímavým miestom, pretože  si ju vieme tak trochu reálne predstaviť. Aspoň si to teda myslíme. Napriek geometrickému rastu všetkého okolo nás sa ten náš svet zrejme až tak radikálne nezmení, ak nepočítame s príchodom nejakej zásadnej „čiernej labute“, napr. v podobe globálneho jadrového konfliktu alebo pristátia mimozemšťanov. A práve tento rast môže priniesť a už aj prináša rôzne extrémy, bubliny a hyperstimuly. Jedným z nich môže byť oblasť self manažmentu, spirituality, ale aj klubovej kultúry či premeny miest, a, samozrejme, sociálnych médií.  Výber miest v knihe odzrkadľuje moje „nemčinárske“ a kultúrne zázemie, v Berlíne je prepojené s elektronickou tanečnou subkultúrou a vo Viedni zas s psychológiou, literatúrou a filozofiou. Podobný príbeh by sa však mohol odohrávať v podstate hocikde. A predstava Zvolena, a čiastočne aj Slovenska v roku 2030, to sa obísť nedalo. Dystopická budúcnosť nás fascinuje viac ako tá utopická.

[vc_column_text font_size=”18″]


“Blízka budúcnosť v horizonte niekoľkých rokov je pre mňa zaujímavým miestom, pretože si ju vieme tak trochu reálne predstaviť. Aspoň si to teda myslíme.”


© Ivan Derka[vc_column_text font_size=”16″]

Jednou z hlavných tém knihy je už aj dnes značne sa rozširujúci fenomén „motivačných speakerov“. Sme zasypávaní motivačnou literatúrou, videami a ľuďmi, ktorí  tvrdia, že nám vedia pomôcť „nájsť cestu“. Aký je tvoj osobný názor na tieto trendy a osobnostný rozvoj?

Môj osobný názor sa priebežne mení, obrusujem hrany, snažím sa byť otvorený a vnímať tento fenomén ako niečo, čo možno ešte nevieme dobre pochopiť. Určite je ale odrazom spoločnosti,  podľa mňa skôr jej tekutosti a neistoty, možno nevedomého pocitu prázdnoty, a úzkostného ducha doby. Okrem toho si myslím, že skutočný osobnostný rozvoj nepozná skratky, takže som voči väčšine motivačných receptov skeptický a ironický. Momentálne som v tomto bode.

V Rituáloch miznutia vystupuje ako jedna z postáv aj jeden z najčítanejších spisovateľov a autor bestsellerov, Brazílčan Paulo Coelho. Inšpirovali ťa jeho diela a filozofia, alebo je za tým iný dôvod? Mám taký pocit, že náhoda to nebude J

Náhoda to, samozrejme, nemôže byť. (smiech) Coelha som čítal, hádam neprezradím príliš veľa, keď poviem, že Rituály miznutia majú byť odkazom aj na jeho bestseller Pútnik z Compostely. Paulo je pre mňa esenciou všetkého, čo nájdete v poličke „motivačná literatúra“. Je ale viac spirituálne orientovaný, ide hlbšie, nie je to hardcore biznisová diaľnica pre vlkov z Wall Streetu. Napriek tomu mi je tento charizmatický Brazílčan niečím podozrivý. A tak som ho musel pozvať na Slovensko a trochu tie jeho motivačné rituály preklepnúť. (smiech)

Okolo svojich kníh si vytvoril v spolupráci s ďalšími tvorivými dušami aj kolekciu oblečenia a dokonca sériu bábik „technocats“. Čo stojí za myšlienkou „nenapísať len knihu“ ale posunúť to celé týmto smerom?

Kolekcia oblečenia a bábik je len príjemnou súčasťou širšieho celku. Podstatou ostáva kvalitná literatúra, hudba, možno sa v budúcnosti pridá výtvarná tvorba a opäť aj dobrá párty. Veľkou inšpiráciou je v tomto pre mňa český label Big Boss so záberom od architektúry až po hudobnú produkciu.

© Ivan Derka[vc_column_text font_size=”16″]

Prezradíš nám, aké plány máš v najbližšej budúcnosti a čo môžeme očakávať v súvislosti s tvojou značkou a knižnou tvorbou?

Takže, v prvom rade by som rád konečne s Good Moodom spravil a s priateľmi poriadne oslávil sté vydanie nášho žúru Funken Gruven. Akoby povedal Paul C. „každý kruh sa raz musí uzavrieť“. (smiech) Určite chcem pokračovať v našich podcastoch, setoch, chcem hrať, robiť hudbu, čítačky kníh, organizovať párty, prepájať výtvarné umenie s textom, poéziou, podporovať našu lokálnu komunitu a baviť sa. Námetov na tretiu knihu mám už viac, momentálne pracujem na príprave pôdy, také tie prvé jarné práce. Uvidíme, čo sa urodí.

Tvoje slovo na záver (myšlienka, citát, posolstvo svetu,….)

Dám taký môj obľúbený citát od Paula C.: „V cudzích knihách sám seba nenájdeš, ale kúpiť v e-shope si ich môžeš.“

Všetky ďalšie dôležité informácie, blog a shop nájdeš na https://www.funkengruven.sk/